Okrem zlomenín, ktoré sú spravidla následkom nejakého úrazu a osteoporózy kosti najčastejšie postihuje zápal. Toto infekčné ochorenie sa môže veľmi ľahko a rýchlo rozšíriť do ďalších vrstiev kosti, čo môže mať vážne zdravotné následky. Ako sa osteomyelitíde vyhnúť a o čo vlastne ide?
Akútny a chronický zápal kostnej drene
Pod pojmom osteomyelitída rozumieme zápal kosti, respektíve najmä zápal kostnej drene. V praxi sa môžete stretnúť s viacerými formami, ktoré možno deliť napríklad aj na základe dĺžky trvania, a to na akútnu a chronickú osteomyelitídu. Akútna forma zápalu kostnej drene je náhle a rýchlo vzniknutý stav, ktorý spravidla nastupuje z plného zdravia a prejavuje sa výraznými symptómami, zatiaľ čo chronická osteomyelitída pretrváva dlhší čas. Príznaky bývajú spravidla miernejšie a môžu sa rozvíjať a zase ustupovať. Takýto stav si vyžaduje dlhodobú liečbu.
Príčinou sú baktérie, plesne alebo vírusy
Osteomyelitída sa vo zvýšenej miere objavuje najmä u mladších jedincov. Až okolo 80 % pripadá na detský vek, kedy je riziko infekcie kostí najvyššie v dojčenskom veku, no do rizikovej skupiny patria aj väčšie deti a dospievajúca mládež. Platí to najmä pre akútnu formu tejto choroby. Chronické osteomyelitídy sa častejšie vyskytujú u dospelých, kde sú zasa rizikovou skupinou hlavne staršie osoby. K rizikovým faktorom patrí napríklad aj oslabený imunitný systém alebo poruchy imunity. Viac ohrození sú napríklad aj pacienti, ktorí majú diabetes. Zápaly kostí majú spravidla infekčný pôvod – pôvodcom sú rôzne patogénne mikroorganizmy, najčastejšie bakteriálne infekcie zo skupiny stafylokokov. Menej často môžu spôsobiť zápal kostí a kostnej drene napríklad aj plesne a vírusy.
Liečba je zdĺhavá a náročná
To, aké sú prejavy zápalu kostí a kostnej drene môže závisieť od viacerých faktorov, napríklad od závažnosti stavu, toho, ktoré kosti sú postihnuté alebo toho, či ide o chronický alebo akútny zápal kostí. Príznaky osteomyelitídy s akútnym priebehom bývajú vysoké horúčky (až okolo 40 °C), zimnica, nadmerná únava, nevoľnosť až zvracanie, strata chuti do jedla, pulzujúca bolesť postihnutej kosti (najmä pri dotyku alebo stlačení), začervenanie a opuch v okolí zapálenej kosti a samozrejme aj obmedzená pohyblivosť končatiny. Pri včasnom objavení ochorenia a nasadení liečby bývajú prognózy tejto choroby vo všeobecnosti dobré. Iba v niektorách výnimočných prípadoch môže napríklad dôjsť k otrave krvi, teda sepse. O tom, ako sa zápal kostí lieči, vždy rozhoduje lekár. Uplatňuje sa najmä antibiotická liečba. Antibiotiká sa obvykle podávajú dlhodobo, a to v niektorých prípadoch injekčne a vo vysokých dávkach, 4 až 8 týždňov, pri chronických formách však aj celé mesiace. Liečba osteomyelitídy sa obvykle spája aj s hospitalizáciou, pretože je dôležitý pokoj na lôžku. Ak je infekcia závažnejšia, potrebné môžu byť aj rôzne chirurgické ošetrenia. Len vo veľmi závažných prípadoch môže byť potrebná aj amputácia postihnutej časti tela.